Viem, že mi lekár nariadil domácu liečbu na lôžku, ale nie je to nič príjemné. Keďže by som nemala robiť žiadne namáhavé práce, tak aspoň vyšívam pre vnukov zimné čiapky a chystám sa aj do štrikovaného svetra. Uvidím, či sa mi to podarí, a čo mi vznikne.
Podnetom, prečo som sa ale rozhodla napísať tento článok je niečo celkom iné, ako moja choroba.
Denne som sa stretávala s mnohými ľuďmi z najrôznejších kútov Slovenska a videla som rôzne pomery a vzťahy medzi ľuďmi. Keď som sa dozvedela o možnosti písania blogu, teda vyjadrovania vlastných názorov, tak som si povedala, že je to super, konečne si môžem povedať čo chcem, kedy chcem a nikto sa mi nebude zato vyhrážať. Zaskočila ma však jedna vec. Už dlhšiu dobu mi ľudia, ktorí píšu články na blog konkurenčnej pravdy písali, že sa začínajú cítiť obmedzení. Neviem, možno je to podľa niekoho celkom normálne, ak musíte o sebe poskytnúť skutočne všetky osobné informácie a dokonca najnovšie už aj telefónne číslo, ale mne to až tak normálne nepríde.
Mnohí blogeri u našej konkurencie začali písať články, v ktorých sa verejne sťažovali na nové podmienky. Niektorí ako mi sami povedali /napísali/ boli adminom napomínaní a niektorým boli ich blogy zmazané. Jedna moja známa, mi dokonca povedala, že jeden nemenovaný pán, ktorí písal články v ktorých sa verejne priznal k tomu, že vo voľbách volil stranu SAS bol neustále napomínaný a karhaný.
Okrem toho, tento človek žije na východe Slovenska, a dosť otvorene písal vo svojich článkoch o rasovej neznášanlivosti a o skutočných činoch, ktoré sa na východe Slovenska dejú.
A viete čo sa stalo s blogom tohto pána? Nuž jednoduchá vec, blog bol zružený adminom. Žeby toto bol skutočný prejav demokracie, svojprávnosti a slobodného vyjadrovania názorov? No neviem, každý nech to posúdi sám.
Ja som len chcela takto verejne pána Ladislava pozdraviť a zaželať mu, aby skúsil šťastie na inom portáli, možno aj práve tu na sme, pretože tu sloboda slova skutočne existuje, začo verejne ďakujem nielen adminom, ale aj majiteľom portálu!